Lamy by mohli byť tajnou zbraňou v boji proti novému koronavírusu, odhalili vedci

Belgická štúdia tvrdí, že protilátky v organizme lamy, už preukázali účinnosť proti ochoreniam SARS a MERS.

GENT 21.5. - Autori belgickej štúdie zverejnili v týchto týždňoch vo vedeckom magazíne Cell nové zistenia. Ústrednými postavami štúdie sú lamy. Tie by podľa odborníkov mohli disponovať protilátkami, ktoré by mohli byť účinné proti COVID-19. Rovnako sa už totiž pri nich preukázala účinnosť v boji ptori ochoreniam SARS a MERS. Ako uvádza The Guardian, možno práve lamy, flegmaticky prežúvajúce mrkvu zo strany na stranu, sú kľúčom k riešeniu, na ktoré v týchto mesiacoch čaká celý svet.

Jej meno je Winter

Vedci z malého laboratória VIB LAB v belgickom meste Gent sa totiž zúčastnili celosvetových pretekov o to, kto objaví účinný liek proti COVID-19. Hlavnú postavu v ich výskume dostala lama menom Winter.

Pre mnohých z nás ide o revolučný poznatok. Pre znalcov lám však nejde o nijaké zvláštne prekvapenie. Protilátky lám boli totiž skúmané a využívané už v minulosti, napríklad proti vírusu HIV. Podobné protilátky by sme našli aj v prípade iných zvierat, napríklad aj u žralokov. Akurát, že s lamami sa povedzme, jednoduchšie spolupracuje.

Na veľkosti záleží

Prečo sú ich protilátky účinnejšie? Rozhodujúca je veľkosť. Ľudské telo vytvára len jeden typ špecifických protilátok, vytvorených z dvoch typov proteínových reťazcov (ťažkého a ľahkého), ktoré spolu tvoria tvar písmena Y. Ide o ľahké proteínové reťazce naväzujúce na „ramená“ Y.

Lamy disponujú rovnakým typom protilátky, avšak ich telo vytvára protilátky, ktoré nemajú ľahké reťazce proteínov, teda môžu byť podstatne menšie ako tie ľudské. Ich veľkosť je teda kľúčom k ich účinnosti proti koronavírusu.

Ako uvádzajú autori štúdie, menšie protilátky môžu preniknúť do glykoproteínu S (spike), ktorý tvorí charakteristické „hroty“ (spikes). Vďaka týmto hrotom sa koronavírus prichytáva na bunkovej membráne. Práve tieto glykoproteíny dokážu malé protilátky lamy dokonale narušiť. Vírus tak následne nemôže ľudské bunky napadnúť.

Vedci sa aktuálne pripravujú na klinické testy, ktorých výsledky by mohli byť známe v najbližších mesiacoch. Na konci výskumu však nečakajme vakcínu, ktorá by mohla mať dlhodobé účinky. Protilátky sa v tele vytvoria takmer okamžite, no vydržia v ňom mesiac, maximálne dva.