Vtáčiky začínajú ráno spievať v presnom poradí. Hodinky vám ukážu, kedy môžete počuť štebotať sýkorku či lastovičku

Vtáčiky začínajú spievať každý deň v presnom časovom poradí. Vtáčí koncert ešte pred východom slnka svojou hvízdavou muzikou štartuje žltochvost.

BRATISLAVA 27. mája - Vtáky spievajú najmä počas obdobia rozmnožovania. Preto ich možno najintenzívnejšie počuť na jar a v lete. Zvyčajne spievajú samčeky, aby si vymedzili svoje územie a privábili samičky.

Ranný koncert

Na svete žije viac ako 11-tisíc druhov vtákov, ktoré sa od seba okrem iného líšia aj spevom. No jedno v tomto smere majú spoločné – takmer všetky najviac štebotajú ráno.

Prečítajte si tiež: Dravý vták zhodil do dvora krásne šteniatko. Ukázalo sa, že to vôbec nie je psík, ale nádej na záchranu celého svojho druhu

Kedy spieva tento vtáčik?

Ale pozor, do koncertného chóru sa pridávajú rôzne druhy postupne. Ako prvé začínajú spievať žltochvosty, lastovičky a drozdy. Jedno z najväčších združení na ochranu prírody v Nemecku NABU (Naturschutzbund Deutschland) vytvorilo interaktívne hodinky, ktoré ukazujú, kedy a ako dlho operence spievajú.

Platí, že spevavce, ktoré začínajú ráno ako prvé, spievajú do noci najdlhšie. Počas dňa sa okolo poludnia spev takmer celkom utíši, pričom jeho aktivita popoludní opäť silnie. Vtáčiky a čas kedy spievajú si môžete vypočuť na tomto odkaze.

Keďže je grafika v nemčine, tu je malá pomôcka spolu s opisom hlasu našich spevavcov:

Lastovičky pripomínajú nenaolejované pánty, sýkorky imitujú iné vtáky
Žltochvost hôrny (Gartenrotschwanz):  Má melodický, ale trochu melancholicky znejúci spev, do ktorého zaplieta aj hlasy iných vtákov. Spev často začína vábením.
Žltochvost domový (Hausrotschwanz): Jeho pôvodným hniezdiskom boli skalné výklenky, neskôr si zvolil pohodlnejší život a začal sa usádzať v blízkosti ľudských obydlí.
Lastovička obyčajná (Rauchschwalbe): Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie, tu a tam je šak prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.
Drozd plavý (Singdrossel): Spev je melodický, čistý a strofy viackrát opakuje.
Červienka obyčajná (Rotkehlchen): Žije v lesoch po celom území Slovenska a je jeden z najbežnejších hniezdičov u nás. Je sťahovavá, ale zriedkavo aj prezimuje.
Kukučka obyčajná (Kuckuck): Samec kukučky sa ozýva typickým „ku-kuk“. Ak je blízko iný samec, pridáva ku kukaniu ďalšie zvuky. Samička vydáva trilkujúci smiech.
Penica čiernohlavá (Mönchsgrasmücke): Penica čiernohlavá spieva krásnym flautovitým spevom. V prvej časti spevu napodobňuje rôzne iné druhy.
Strnádka obyčajná (Goldammer): Spev strnádky obyčajnej je rýchly, opakované vysoké tóny končiace melancholickým záverom.
Drozd čierny (Amsel): Upozorňuje na seba melodickým flautovitým spevom. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi. 
Oriešok obyčajný (Zaunkönig): V zime zo Slovenska sčasti odtiahne, alebo sa potuluje a na Slovensko prilietajú zimovať aj populácie zo severnejších oblastí.
Kolibiarik čipčavý (Zilpzalp): Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované čip-čap čip-čap čip-čap.
Pinka obyčajná (Buchfink): Pinka obyčajná má regionálne rôznorodý spev. Typické je zakončenie trilkom.
Sýkorka belasá (Blaumeise):  Svoj popevok spieva zvučne, ozýva sa aj drsným hlasom.
Sýkorka bielolíca (Kohlmeise): Má veľmi rozmanité hlasové prejavy a je pomerne dobrý imitátor hlasov iných druhov. Obe pohlavia majú rovnaký repertoár, ale samce sa ozývajú častejšie.
Kolibiarik spevavý (Fitis): Ozýva sa dvojslabične znejúcim vábením. Spev kolibiarika spevavého začína ticho, zosilnie, a klesajúc vo výške tónu pomaly utícha.
Stehlík obyčajný (Stieglitz): Stehlíka obyčajného rozoznáme ľahko nielen podľa vzhľadu, ale aj podľa hlasu.
Škorec obyčajný (Star): Spev škorca obyčajného je zmes melodických popevkov a škrípavých zvukov. Napodobňuje spev iných vtákov. Často spieva na viditeľných miestach, ako sú špičky stromov alebo strechy a podobne.
Zelienka obyčajná (Grünfink): Spev zelienky znie ako zvonkohra. Spieva za sedu na vrcholkoch stromov a tiež aj počas letu.