Krajniakovi sa nepáči Sulíkov nápad s regionálnou minimálnou mzdou

Ministrovi práce a sociálnych vecí Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) sa nepáči myšlienka ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), že by sa na Slovensku mohla zaviesť regionálne diferencovaná výška minimálnej mzdy.

„Nie je celkom fér, že za tú istú prácu by mal niekto v Rimavskej Sobote alebo Sobranciach dostávať menej ako v Trnave,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády. Ak podľa neho chceme povedať ľudom z východného Slovenska, aby sa vysťahovali na západné Slovensko, tak by to nebolo fér.

Logiku by podľa neho po dohode zamestnávateľov s odborármi dávalo to, keby sa na Slovensku zaviedla odlišná výška minimálnej mzdy podľa jednotlivých odvetví. „Už dnes máme v niektorých odvetviach nástupnú alebo minimálnu mzdu o čosi vyššiu,“ upozornil.

Ministerstvo hospodárstva sa podľa Krajniaka snaží čo najviac napomáhať rozvoju podnikateľského prostredia. „Je v tomto zmysle trošku na strane podnikateľov, myslím to v dobrom, je to jeho úloha a zase ministerstvo práce a sociálnych vecí musí byť na strane zamestnancov,“ povedal.

S ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom je dohodnutý na tom, že každý návrh ešte predtým, ako pôjde do legislatívneho procesu, spoločne prerokujú rezorty hospodárstva a práce a sociálnych vecí. „Ministerstvo hospodárstva o tom bude rokovať so zamestnávateľskými zväzmi a my o tom budeme rokovať s odborovými združeniami a nakoniec sa stretneme na tripartite,“ dodal minister práce a sociálnych vecí.

Smer-SD trvá na tom, aby sa hrubá minimálna mzda od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 653 eur. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol predseda strany Smer-SD Robert Fico. „Odmietam úvahy o tom, že by sa minimálna mzda mala zmrazovať,“ povedal. S takýmto návrhom prišli na minulotýždňové rokovanie tripartity zamestnávatelia.

Šéf najsilnejšej opozičnej strany upozornil na to, že bývalá vládna koalícia nielen presadila automatické zvyšovanie minimálnej mzdy jej naviazaním na priemernú mzdu na Slovensku, ale inštitút minimálnej mzdy sa aj dostal do Ústavy SR.

„Ak ho teda raz máme v ústave, tak vychádzame z toho, že by mal tento inštitút rásť,“ tvrdí Fico. V roku 2021 by mali najnižšie hrubé zárobky dosiahnuť najmenej 60 % z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019, čo tvorí spomínaných 653 eur. „Nevidíme absolútne žiadny dôvod, prečo by minimálna mzda nemala ísť na túto úroveň. Neškodí to nikomu a ničomu,“ tvrdí Fico.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila o 60 eur na 580 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpol na 3,333 eura z vlaňajších 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu vzrástol o 46,39 eura na 476,39 eura.

Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré na jeseň minulého roka schválil parlament.