Pltníci začnú voziť ľudí okolo skál Margita a Besná

Strečnianski pltníci začnú od soboty (30. 5.) voziť ľudí po sedemkilometrovom úseku Váhu okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady.

Strečno 27. mája (TASR) – Strečnianski pltníci začnú od soboty (30. 5.) voziť ľudí po sedemkilometrovom úseku Váhu okolo skál Margita a Besná a popod dva strečnianske hrady. Prevádzku spúšťajú podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti oproti zvyčajnému termínu otvorenia pltníckej sezóny s dvojmesačným oneskorením. Spôsobili ho obmedzenia v súvislosti s novým koronavírusom.

„Plte na Váhu dvadsať rokov presviedčajú o výnimočnosti a kvalite zážitkového turizmu. Strečnianski pltníci sa už tešia na všetkých návštevníkov, aby ich oboznámili so svojím umením. Ale predovšetkým s krásami splavovaného úseku popri Besnej a Margite, popod Starhrad a majestátny hrad Strečno," uviedol Albrecht.

Odvizli už viac ako 100-tisíc ľudí

Tradíciu pltníctva, ktorá sa viaže k histórii najkrajšieho a najnebezpečnejšieho úseku na rieke Váh v Strečnianskom prielome, obnovili v roku 1999 po šiestich desaťročiach. „Počas dvoch desaťročí sme odviezli na pltiach zhruba 100 000 ľudí z celého sveta,“ podotkol Albrecht.

Plavba sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov a trvá zhruba 50 minút. „Odtiaľ prechádzajú plte známymi úsekmi z histórie Margita a Besná, potom popod Starý a Nový hrad Strečno. Je tam veľa technických a historických zaujímavostí či prírodných krás. Po plavbe môžu ľudia navštíviť ďalšie atrakcie Strečna - národnú kultúrnu pamiatku hrad Strečno, monument francúzskych partizánov a najnovšie aj rozhľadňu,“ dodal Albrecht.

Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva.

Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 kubických metrov nákladu.