Legendárneho primára Sovu Chudík nemal vôbec hrať. K úlohe sa dostal iba neočakávanou náhodou

Legenda slovenského hereckého umenia Ladislav Chudík sa zaskvela v divadelných dielach slovenských i zahraničných autorov.

Bratislava 24. mája (TASR) – Legenda slovenského hereckého umenia Ladislav Chudík sa zaskvela v divadelných dielach slovenských i zahraničných autorov. Najväčšiu popularitu však hercovi priniesli film a televízia. Nezabudnuteľný zostane aj ako primár Sova v seriáli Nemocnica na okraji mesta.

Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V rokoch 1943-1945 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.

Začínal ako ochotník

Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. O dva roky neskôr sa nakrátko stal členom činohry bratislavskej Novej scény, aby sa v roku 1951 vrátil do SND, kde v rokoch 1963-1966 pôsobil aj ako šéf činohry.

Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.

Prvá veľká úloha vo filme

Dlhé roky bol pedagógom na bratislavskom Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia predsedu Milana Čiča pôsobil od 12. decembra 1989 do 28. februára 1990 ako minister kultúry SR.

V roku 1946 sa mladý talentovaný herec prvý raz postavil pred kameru vo filme Varúj...! režisérov Martina Friča a Paľa Bielika. O rok neskôr účinkoval vo vojnovej dráme Vlčie diery opäť v Bielikovej réžii. Ten istý režisér obsadil Ladislava Chudíka v roku 1959 do jeho prvej veľkej úlohy kapitána Dabača v rovnomennom filme. V tom istom roku si zahral v prvej pôvodnej slovenskej detektívke režiséra Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil.

Po ďalšom vojnovom filme Polnočná omša (Jiří Krejčík, 1962) sa Ladislav Chudík objavil v jednej z poviedok filmu Petra Solana Tvár v okne, ktorý sa považuje za jedno z prelomových diel novej filmovej vlny.

Manželské problémy

V roku 1965 nakrútil režisér Andrej Lettrich kriminálku Smrť prichádza v daždi, kde si prvý raz zahral Ladislav Chudík úlohu kapitána Jakubca. Spoločne s majorom Michalkom, ktorého presvedčivo stvárnil Viliam Polónyi, vytvorili dvojicu vyšetrovateľov v štýle Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, ktorá sa objavila aj v snímkach Vrah zo záhrobia (1966) a Volanie démonov (1967).

Prvé manželstvo Ladislava Chudíka bolo poznačené ťažkými psychickými problémami jeho prvej manželky Heleny. Práve ona po sovietskej invázii v roku 1968 narýchlo zorganizovala emigráciu do Viedne. Spolu s Chudíkovcami utiekli 26. augusta 1968 aj ich matky.

Už o mesiac neskôr prišli Chudíka jeho študenti z Bratislavy prosiť, aby sa vrátil. Napokon sa po piatich mesiacoch v exile Chudíkovci naozaj vrátili, manželské problémy však pretrvávali ďalej.

K úlohe Sovu sa dostal náhodou

Duševné sily pomohlo hercovi obnoviť účinkovanie v českom seriáli Nemocnica na kraji města (1977). Keď sa seriál začal nakrúcať, nečakane zomrel predstaviteľ hlavnej roly primára Sovu, legendárny český herec Karel Höger. Dramaturgička Libuše Pospíšilová prišla s nápadom obsadiť do tejto úlohy Ladislava Chudíka.

Spočiatku to bola pre herca veľká záťaž. Musel sa narýchlo učiť rozsiahle texty v češtine, išlo o 550 strán scenára, ktorého autorom bol Jaroslav Dietl. Sám Chudík priznal, že na pľac chodil s „hendikepom nepripravenosti" a počas vyčerpávajúceho nakrúcania sa ustavične presúval medzi Bratislavou a Prahou. Napokon sa však v úlohe primára Sovu osvedčil a stal sa doslova ikonou aj pre českých divákov.

Neznesiteľný vzťah v prvou manželkou sa skončil rozvodom. Druhý raz sa Ladislav Chudík oženil v roku 1982. Manželstvo s pani Alenou, ktorá bola o 25 rokov mladšia, bolo šťastné. „Zobral som si ich obe aj s dcérkou. Zamiloval som sa do nich," povedal Ladislav Chudík v relácii 13. komnata v Českej televízii.

Rád Ľudovíta Štúra I. triedy

Od roku 1982 bol Ladislav Chudík držiteľom titulu národný umelec. V roku 1999 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V tom istom roku získal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. Za rolu v snímke Kawasakiho růže, ktorú v roku 2009 nakrútil Jan Hřebejk, získal herec aj Českého leva.

V roku 2008 dokončil režisér Patrik Lančarič dokumentárny film o živote Ladislava Chudíka. O rok neskôr vyšla kniha rozhovorov s legendou slovenského divadla. Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Červený kapitán režiséra Michala Kollára.

Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave. Slovenskú hereckú legendu pripomína pamätník v prostredí Hájneho grúňa, na jeho obľúbenom mieste vysoko nad umelcovou rodnou obcou Hronec. Pamätník slávnostne odhalili 13. júla 2018.