Uplynulo 60 rokov odvtedy, čo prvá ponorka oboplávala Zem bez vynorenia

Osemdesiatštyri dní, teda do 10. mája, sa plavila bez toho, aby sa vynorila na morskú hladinu. Za ten čas preplávala pri priemernej rýchlosti 18 uzlov viac ako 41.000 námorných míľ, čo sa predtým nikdy nikomu nepodarilo.

Washington 14. februára (TASR) – Uprostred studenej vojny, na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, keď bol svet rozdelený na dva tábory, súperili Spojené štáty so Sovietskym zväzom nielen v pretekoch v zbrojení, ale aj v iných oblastiach, medzi ktoré patrili vesmír i vojenské námorníctvo. S cieľom ukázať, kto je pánom na mori, vydala sa vo februári 1960 na cestu okolo sveta legendárna a jedinečná americká jadrová ponorka Triton. Ako prvá oboplávala zemeguľu bez toho, aby sa vynorila na morskú hladinu. Od tejto udalosti uplynie v nedeľu 16. februára 60 rokov.

Nevedno, či sa americkí konštruktéri inšpirovali jedným z najslávnejších vedecko-fantastických diel slávneho francúzskeho spisovateľa Julesa Verna Dvadsaťtisíc míľ pod morom a jeho kapitánom Nemom so supermodernou ponorkou Nautilus - mimochodom, práve takto pomenovali Američania svoju prvú jadrovú ponorku na svete, ktorá bola v roku 1954 uvedená do prevádzky. Jedno je však isté, podarilo sa im zostrojiť plavidlo dovtedy nevídané.

Jadrová ponorka Triton (SSRN-586) bola svojou dĺžkou 136 metrov a šírkou viac ako 11 metrov v tom čase najväčšou ponorkou na svete. Ako prvá mala vo vnútri tri paluby. Išlo vlastne o námorný ekvivalent lietadiel včasnej výstrahy. Úlohou ponorky bolo totiž elektronicky strážiť vzdušný priestor pred plávajúcim zväzkom lodí, ktoré mala svojimi radarmi varovať pred leteckým útokom. V tom čase išlo o najdrahšie plavidlo amerického námorníctva - stálo viac než 100 miliónov dolárov.

S výstavbou ponorky začali Spojené štáty 29. mája 1956. Na vodu bola spustená o dva roky neskôr s tým, že do služby ju uviedli 10. novembra 1959. Už o tri mesiace – 16. februára 1960 - sa vydala pod velením kapitána Edwarda Latimera Beacha, Jr., poháňaná dvoma jadrovými reaktormi, na svoju najslávnejšiu podvodnú misiu, vďaka ktorej sa dostala aj do Guinnessovej knihy rekordov.

Osemdesiatštyri dní, teda do 10. mája, sa plavila bez toho, aby sa vynorila na morskú hladinu. Za ten čas preplávala pri priemernej rýchlosti 18 uzlov viac ako 41.000 námorných míľ, čo sa predtým nikdy nikomu nepodarilo.

Ponorka zvolila približne rovnakú trasu, akou sa plavil v rokoch 1519-22 slávny portugalský moreplavec Fernao de Magalhaes (Fernando Magellan), ktorému sa však stali počas jeho plavby okolo sveta Filipíny osudnými.

A práve z Filipín je jediný svedok rekordnej cesty ponorky Triton, hoci ju celú absolvovala pod vodou. Filipínskeho rybára Rufina Baninga vydesil totiž v Maggellanovej zátoke jej periskop. Tento zážitok opísal neskôr 19-ročný rybár pre časopis National Geographic slovami, že videl „žiariace tajomné oko morskej obludy“, ktoré sa na neho pozeralo.

Operácia Sandblast, ako sa celá akcia nazývala, mala aj vedecký podtón. Počas plavby zbierala ponorka hlbinné oceánografické dáta, ktoré pomohli pri zmapovaní podvodného povrchu.

V ďalšej stavbe ponoriek tejto triedy sa však už nepokračovalo a 1. marca 1961 bol Triton preradený z radarovej ponorky na útočnú. V nasledujúcich troch rokoch prešla modernizáciou a do roku 1967 slúžila ako veliteľská loď atlantických ponorkových síl. Po desiatich rokoch - 3. mája 1969 - vyradili toto plavidlo s vysokými prevádzkovými nákladmi definitívne zo služby, ako vôbec prvú americkú jadrovú ponorku. Svoj osud spečatila v roku 2009, keď bola zošrotovaná.

Zašlú slávu niekdajšej pýchy morí a oceánov pripomína v súčasnosti oddelená veliteľská veža ponorky USS Triton (SSRN-586), umiestnená v pamätnom parku v americkom meste Richland, štát Washington.