Marína nebola jediná, ktorá prežila osudovú lásku. Toto sú najväčšie príbehy lásky slovenskej histórie

Marína nebola jediná, ktorá si prežila svoju osudovú lásku. O láskach týchto slovenských velikánov ste možno ani nevedeli.

BRATISLAVA 14. februára - Dnes je deň všetkých zamilovaných. Niektorí ho zatracujú, iní veria v jeho silu. Spoločne si však pripomeňme najväčšie príbehy lásky, ktoré Slovensko zažilo. Aj tieto zdôrazňujú, že láska je mocná čarodejka a nevyhnú sa jej ani velikáni či famózni umelci.

Láska, o ktorej sa učíme v škole: Marína a Sládkovič

Andrej Sládkovič sa narodil ako Andrej Braxatoris v  roku 1820 v obci Krupina. Študoval na evanjelickom lýceu v Štiavnici. Pochádzal z chudobnej rodiny, takže štúdium musel viackrát prerušiť, aby si naň zarobil. Práve v roku 1839 mu priateľ odporučil miesto učiteľa v jednej z najmajetnejších rodín v Banskej Štiavnici, v rodine Pischlových. Rodina Pischlových patrila k bohatšej vrstve a priepasť medzi Andrejom a Marínou v otázke peňazí a pôvodu snáď ani nemohla byť väčšia. To však mladým ľuďom nebránilo v tom, aby si jeden druhému padli do oka. 

Prečítajte si tiež: Banská Štiavnica sa zaradí medzi najromantickejšie miesta sveta

Marínina rodina vzťahu s chudobným Sládkovičom nepriala

Zaľúbený pár si ale aj napriek tomu vymenil prstene, ktoré ich mali spájať aj vtedy, keď si neboli poblíž. Andrej následne odišiel študovať do Bratislavy a neskôr do Nemecka a Marína zostala doma v Banskej Štiavnici. Korešpondencia pokračovala, až kým Sládkovič v jeden deň neobdržal list od jeho milovanej, v ktorom sa dozvedel, že Marínu núti rodina k sobášu s bohatým pernikárom. Vzdialený stovky kilometrov sa chlapsky odhodlal k tomu, čo sa mu pravdepodobne nerobilo ľahko. Maríne napísal, že ak si myslí, že bude šťastná, on jej nebude stáť v ceste. Ak však vyčká, bude jej verný. 

Marínina rodina trvala na svojom, a tak si v roku 1845 Marína zobrala za muža bohatého Juraja Gerzsö. V deň sobášu mala 25 rokov, čo bolo na dané obdobie pomerne dosť. Môže to nasvedčovať aj tomu, že Marína predsa len na svojho Sládkoviča čakala najdlhšie, ako mohla. Ich láska síce zostala nenaplnená, ale aj vďaka nej má dnes Slovensko najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete - Marína, ktorá má neuveriteľných 2900 veršov.

Ľúbostný trojuholník, o ktorom vie len málokto: Mikuláš Schneider-Trnavský, Ida Košická a Milan Rastislav Štefánik

Príbeh veľkej lásky zažila aj Ida Košická. Jej nápadníkmi boli velikáni Mikuláš Schneider-Trnavský a Milan Rastislav Štefánik. Báseň „Našiel som si v šírom svete fialôčku frajerôčku“ vznikla na požiadavku Idy Košickej, keďže sa medzi mužmi nevedela rozhodnúť. Netrpezliví a zaľúbení umelci sa teda podrobili skúške.

Štefánik mal za úlohu zložiť báseň a Schneider-Trnavský mal k básni zložiť hudbu. Žena, o ktorej srdce bojovali, priznala, že obaja majú obrovský a úžasný talent, no uprednostnila skladateľa. Svadba Idy Košickej a Mikuláša Schneidera-Trnavského sa však konala až po Štefánikovej tragickej smrti na jeseň v roku 1919. Manželia mali spolu dve dcéry, Nadeždu a Idu.

Opradený dohadami: Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka

Príbeh lásky Ľudovíta Štúra a nadštandardne vzdelanej ženy Adely Ostrolúckej je plný záhad. Prvýkrát sa mali zoznámiť v roku 1846 v Zemianskom Podhradí, kde Štúrov mladší brat pôsobil ako evanjelický farár. Polemizuje sa, že premiérovo vyznal národný buditeľ Adele lásku na plese konajúcom sa v bratislavskom Grasalkovičovom paláci. Vzťah plný lásky však netrval dlho. Adela totiž podľahla 18. marca 1853 vážnemu ochoreniu. Príbeh Adely a Ľudovíta Štúra sa stal predlohou knihy Ľuda Zúbka „Jar Adely Ostrolúckej“.

Štúrovec, ktorý sa pre lásku vzoprel: Jozef Miloslav Hurban a Anička Jurkovičová

Jozef Miloslav Hurban nebol prvým štúrovcom, ktorý si získal srdce prvej slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej. Tá sa už pred Hurbanom stretávala s mladým Jánom Franciscim prezývaným aj „pekný Janík“. Mladý Francisci bol však pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra, ktorý svojich štúrovcov nabádal, aby nevstupovali do manželstva, ale radšej sa venovali práci pre národ, pretože podľa neho mal len slobodný muž voľné ruky pre horlivý boj za slobodu národa. V dôsledku toho Anna zažila svoje prvé sklamanie v láske, pretože Francisci sa rozhodol pre národ a lásku odsunul na druhú koľaj.

Netrvalo ale dlho a záujem o ňu prejavil ďalší zo štúrovcov, tento bol však o niečo odhodlanejší a nebojácnejší. Jozef Miloslav Hurban si po prvom stretnutí s Aničkou 6. júla 1845 dokonca zapísal do denníka, že jej možno dá prednosť aj pred národom. Jeho city vyšli najavo, keď mu Anička ukázala spomienkovú báseň od svojho bývalého milého - Francisciho. „Pekného Janíka“ nová romanca prekvapila a začal žiarliť. Hurban a Anička sa však zamilovali a na obzore bola svadba. 

Francisci venoval Aničke poslednú rozlúčkovú báseň, v ktorej sa objavil známy verš: „Letela, letela, uletela páva, pri mojom dievčatku už iný sedáva.“ Svadba Aničky a Hurbana sa aj napriek Štúrovým výhradám konala 7. októbra 1845 v evanjelickom kostole v Sobotišti. Predchádzali jej však viaceré rozhovory medzi Štúrom a Hurbanom, z ktorých najznámejší je Štúrov výrok počas cesty na Hurbanovu svadbu o tom, že mu nejde na svadbu, ale na pohreb.