164 štátov ich zakázalo. Armáda USA uvažuje o používaní mín

USA zvažujú, že uvoľnia reštrikcie a svojej armáde znovu povolia používanie protipechotných mín, ktoré sa 164 štátov sveta zaviazalo zakázať vzhľadom na to, aké následky má ich používanie pre civilistov.

Dohovor o úplnom zákaze protipechotných mín nadobudol účinnosť v roku 1999, keď viac ako 150 krajín súhlasilo s ukončením výroby, používania, skladovania a obchodovania s protipechotnými mínami.

Podľa televízie CNN sa prezident USA Donald Trump rozhodol zvrátiť rozhodnutie svojho predchodcu Baracka Obamu, že USA budú dodržiavať Ottawský dohovor, ktorý zakazuje použitie, skladovanie, výrobu alebo presun protipechotných mín. Dohovor sa nevzťahuje na Kórejský polostrov a jeho demilitarizovanú zónu. Podľa zdrojov v americkej administratíve sa teraz očakáva, že Trump oznámi, že deleguje Pentagónu právo rozhodnúť sa, či nášľapné míny bude využívať.

https://twitter.com/NYMag/status/1223064391513407489

Americký minister obrany Mark Esper tieto medializované správy nepoprel. Spresnil, že vo veci sa vyjadrí, keď dôjde k zmene súčasného stavu. Očakáva sa, že Pentagón rozmiestni protipechotné míny iba vtedy, ak budú vybavené funkciou, ktorá im umožní automaticky sa zneškodniť či deaktivovať po 30 dňoch, uviedla CNN. CNN dodala, že prehodnotenie stavu nariadil ešte v roku 2017 vtedajší minister obrany Jim Mattis, a to v situácii, keď sa zistilo, že zákaz všetkých protipechotných mín by mohol ohroziť americké jednotky.

Dohovor o úplnom zákaze protipechotných mín nadobudol účinnosť v roku 1999, keď viac ako 150 krajín súhlasilo s ukončením výroby, používania, skladovania a obchodovania s protipechotnými mínami. Medzi signatárov dohovoru okrem USA nepatria ani Rusko, Čína, Izrael, India a Pakistan. Správa Medzinárodnej kampane za zákaz protipechotných mín vo svojej správe vlani uviedla, že v roku 2018 míny zabili alebo zranili 6897 ľudí, pričom smrť alebo zranenia 3789 z nich spôsobili po domácky vyrobené výbušné zariadenia.