Najväčšie bodové hody Slovákov v NHL: Iba dvaja pokorili 100-bodovú hranicu

100 bodové sezóny v podaní našich hokejistov sú dávno preč. Kedysi sme skutočne patrili medzi hokejové veľmoci, no žiaľ, všetko má svoj koniec. Dnes sa pozrieme na najlepšie sezóny Slovákov v NHL, respektíve na našich najúspešnejších zástupcov.  

8. Peter Bondra

Peter Bondra patril svojho času medzi najlepších snajperov v NHL. Doma má dve trofeje pre najlepšieho strelca zámorskej profiligy a za sebou úspešnú kariéru. Z pohľadu produktivity bola preňho najlepšou sezóna1992/1993 v tíme Washingtonu Capitals, kedy v 83 dueloch strelil 37 gólov a 48-krát na gól prihrával, čo činí 85 bodov. V play off odohral 6 stretnutí so ziskom 6 bodov (0 + 6). Vtedy jeho výkony znamenali pozvánku do zápasu hviezd a naplno preukázali Bondrov potenciál.

7. Marián Gáborík

Najvyššie draftovaný Slovák v histórii má za sebou úspešnú kariéru v NHL, kde sa v priebehu rokov prepracoval medzi obávaného útočníka. Jedna sezóna však v osobnostných štatistikách predčila všetky ostatné. Ročník 2009/2010 strávil Gáborík vo farbách New Yorku Rangers, odohral 76 zápasov a získal 86 bodov za 42 gólov a 44 asistencií. Aj napriek tomu sa Jazdci nedokázali prebojovať do vyraďovacej časti. 

6. Marián Šťastný

Bratia Šťastní v Quebecu jednoducho kraľovali. Keď hrali spolu, patrili medzi najnebezpečnejšie útoky v lige, čo sa ukázalo aj v sezóne 1981/1982, kedy sa bodovo vyšvihol aj najstarší Marián. Ten v 74 duelochnazbieral 89 bodov za 35 gólov a 54 asistencií. V play off sa mu darilo podobne - v 16 zápasoch si na konto pripísal 17 bodov (3 + 14), čím sa preňho tento ročník stal najúspešnejším v zámorskej kariére. 

5. Žigmund Pálffy

Žigo je spoločne s Petrom Šťastným jediným Slovákom, ktorý mal v NHL priemer viac ako 1 bod za zápas. Jeho najvydarenejšou sezónou bol ročník 1996/1997, kedy obliekal dres New Yorku Islanders. Pálffy pozbieral 90 bodov (48 + 42) v 80 zápasoch, čo činí priemer 1,13 bodu za zápas. V spomínanej sezóne mal na konte 23 kladných bodov a bol nominovaný do zápasu hviezd. Uznávaný útočník iba jediný krát nedokázal v sezóne získať minimálne rovnaký počet bodov ako odohraných zápasov.

4. Anton Šťastný

Najmladší z bratov Šťastných strávil všetko svoj čas v zámorí v drese Quebecu Nordiques, kde spoločne so svojimi súrodencami vytvorili obávané útočné trio. Jeho najlepšou sezónou je ročník 1982/1983, kedy v 79 stretnutiach dosiahol na 92 bodových zápisov za 32 gólov a 60 asistencií. Základnú časť ukončil iba s 25 trestnými minútami a rovnakým počtom kladných bodov v tabuľke +/-. V play off pridal ďalšie 4 body v 4 zápasoch.

3. Pavol Demitra

„Demovým“ najlepším ročníkom, minimálne čo sa osobných štatistík týka, bola sezóna 2002/2003, kedy obliekal dres Bluesmanov zo St. Louis. V 78 stretnutiach bodoval 93-krát. Strelil 36 gólov a na 57 prihral, čo mu zaručilo priemer 1,19 bodu za zápas. Vo vyraďovacej časti potom nastrádal v 7 dueloch 6 bodov (2 + 4). Okrem osobného bodového maxima sa v roku 2003 mohol tešiť aj zo zisku bronzovej medaile z majstrovstiev sveta. 

2. Marián Hossa

Druhým a zároveň posledným Slovákom, ktorý pozná, aké to je pokoriť stobodovú hranicu, je obľúbený Marián Hossa. Ten v drese Atlanty Thrashers v sezóne 2006/2007 nastrieľal 43 gólov, ku ktorým pridal 57 asistencií. Odmenou mu bola nominácia do zápasu hviezd a obhajoba trofeje pre najlepšieho slovenského hokejistu. Hossa vtedy odohral všetkých 82 duelov základnej časti a mal priemer 1,22 bodu za zápas. Aj vďaka jeho výkonom sa Atlanta dostala do play off, kde však v 4 zápasoch získal iba bod. 

1. Peter Šťastný

Peter Šťastný by suverénne obsadil prvých 6 priečok historického rebríka. Až 7-krát sa mu podarilo pokoriť 100 bodovú hranicu a vo všetkých prípadoch obliekal dres Quebecu Nordiques. Tým najúspešnejším ročníkom sa stala sezóna 1981/1982, kedy nastrádal až 139 bodov. Šťastný vtedy nastúpil do 80 zápasov, 46-krát sa dokázal gólovo presadiť a 93-krát asistoval. Po konci základnej časti mal priemer 1,74 získaných bodov za zápas a svojimi výkonmi si vyslúžil nomináciu do zápasu hviezd. Podobných sezón však zažil mnoho. Čoho je schopný dokázal už vo svojom prvom ročníku za veľkou mlákou (1980/1981), keď nazbieral 109 bodov (39 + 70) v 77 dueloch, stal sa prvým zelenáčom, ktorý pokoril hranicu 100 bodov v sezóne, a na konci ktorého mu bola udelená Calderova trofej.